Nové časy v Nepále: Dvojročné dievčatko ako živá bohyňa
Na pozadí fascinujúcich tradícií a kultúrnych praktík Nepálu znovu uzrelo svetlo sveta dievča, ktoré bolo vyššie vyhlásené za novú žijúcu bohyňu. Aryatara Šákja, malá princezná, ktorá víťazí v očiach verejnosti oduševnením a bezkonkurenčnou bezúhonnosťou, sa stala novou „kumari“ vo veku dvoch rokov a ôsmich mesiacov. Tradične, kumari predstavuje bohyňu a je predmetom úcty, ktorá sa nesprávne, avšak uctievane dokumentuje na rozhraní mýtov a reality.
Tragédia a privilegium v jednom
Nová kumari bola prenesená z domu do palácového chrámu v Káthmandu počas najvýznamnejšieho hinduistického sviatku, čím sa otvorila cesta pre novú kapitolu, no tiež zastrašujúcu budúcnosť, ktorú táto tradícia podnecuje. V súčasnosti žijúce bohyne, ako Aryatara, sú skutočne uctievané, ale ich skutočný život je častokrát zasadený do šablóny izolácie a odriekania. Zatvorené medzi múrmi paláca, rozprávkový status neprináša len výsady, ale i tragédiu a beznádejne otvára diskusie o dodržiavaní práv detí.
Penkas a tabu
Vystavené očiam veriacich a verejnosti, tieto mladé dievčatá musia preukázať „bezpečnosť“ a ideálny vzhľad – s prísnym dohľadom nad ich bezchybnou kožou, vlasy a zubami. A čo viac, musia byť ašpirujúce a nebojať sa tmy. Žiadna pohromada zázrakov či magických vôní, len realita vnucená tradíciou, kde sa objavuje a opäť sa stáva predmetom adorácie obyvateľov Nepálu. Aké je to vykúpenie, keď je premenené na mýtus a zneužitie?
Kritická perspektíva na tradičnú prax
Veľká časť kritiky voči tejto tradícii vychádza z neúprosnej pravdy: zachovanie živých bohyne je často spojené so starobylejmi tabu, ako je presvedčenie, že ak sa bývalá kumari zosobáši, jej manžel preto rýchlo umrie. Výsledkom je, že mnohé z týchto dievčat ostávajú osamelé. Spoločnosť, ktorá uctieva bohyne, sa pestuje na pohľad silnej tradície, no jej kontext je zamieňaný s otázkami etiky a práv detí, ignorovanými vo svete, kde je spravodlivosť zaslúžená. Nepálčania sa musia zaoberať otázkami, prečo sa ich tradície rovnajú nespravodlivosti a prečo ich zákony zlyhávajú.
Možnosť zmeny alebo stagnácia?
Uplynulé roky priniesli isté zmeny a reformy vo vzdelávaní kumari prostredníctvom súkromných učiteľov, čo dáva aspoň malú nádej na zmenu. Živenie niečoho archaického, avšak obohatenie tradičného vzdelania môže otvoriť dvere k pokroku, aj keď bude stáť proti doterajšej tradícii. Ak táto zmena nie je zastavená, môže to priznať dívke, aby sa zaistila aspoň relatívna normalita, ktorá je vo svete tak vzácna a cenovo dostupná. Izolácia, ktorú ju odporúčajú, však nie je prekonaná, a tak ostáva otázka: kedy sa autentické tradičné postoje ocitnú tvárou v tvár modernej dobe a akými praktikami by sa mala spoločnosť zaoberať, akú cenu za to zaplatí.
Uzavretie zamyslenia nad kritickou témou
Aryatara, nová živá bohyňa, vnáša do dnešného sveta jasné svetlo a otvára diskusiu nie len o hodnotách ale aj o nespravodlivosti. Tieto zvyky, ktoré ostávajú skryté v hmlistých tajomstvách minulosti, vyžadujú zreľý pohľad na spravodlivosť v 21. storočí. Urobme si prestávku a zamyslime sa nad tým, aké dedičstvo zanechávame pre budúce generácie a akú cenu platíme za tradície, ktoré by mali byť v harmónii s hodnotami nám všetkým drahými.
Zdroj: www.teraz.sk/zahranicie/novou-zijucou-bohynou-sa-stalo-dvojro/910017-clanok.html