Ignorovanie právneho systému: Skrytá hrozba pre slovenskú spoločnosť
Každý deň čelíme podivným a skutočne alarmujúcim správam o krádežiach a drobnej kriminalite, ktorá sa v našej spoločnosti stáva tragickou normou. Takmer sa zdá, že tento jav je tolerovaný a akceptovaný, akoby sa zmiernenie a ospravedlnenie pre neho stalo prirodzenou súčasťou nášho každodenného života.
Minister spravodlivosti Boris Susko sa odvážia tvrdiť, že riešenie tejto problémovej oblasti spočíva v prísnej aplikácii právnych predpisov. No kam až dospeje náš právny systém, ak jeho zástupcovia len reagujú na podnety ZMOS a nešlú si do vlastného šíku? Kriminalita sa nielenže rozmáha, ale zohľadňuje aj čoraz agresívnejší prístup páchateľov. Mnohé vezme vítr a budú musieť čeliť skutočnému hnevu tých, ktorí sa pasujú do úlohy obetí.
Právne nástroje: Revolúcia či ilúzia?
Susko naznačuje, že vyšší stupeň násilia pri krádeži automaticky predurčuje trestný čin. Akoby sme len tak prekrývali existenciu plne funkčnosti legislatívy, ktorá by ako druhá strana mince mohla ovplyvniť realistickú zmenu. Reakcia zo strany Ministerstva vnútra na zmeny v priestupkovom zákone je minimálne doležitá – alebo sa len snažia zamaskovať, že nie sú schopní čeliť skutočným problémom?
Nie je náhodou, že mnohí len zúfalo čekajú na iniciatívu, ktorá by skutočne zasiahla do praxe a postavila týchto malých páchateľov pred spravodlivý súd? V skutočnosti ide o bublinu, ktorá sa nevydarila. Každý deň sa zaisťuje malý prúd neporiadnych činov, pričom hlavným problémom ostáva bezcennosť postihovania. Odkiaľ vziať dôveru v inštitúcie, keď naša justícia prežíva v bezstarostnosti a nedbanlivosti?
Veľká zábava alebo verejné zlyhanie?
A nakoniec, aký je rozdiel medzi drobnými krádežami a vážnymi zločinmi, keď sú všetky obohatené o jednu svetlú slobodu bez následkov? Všadeprítomné nezodradenie pred zákonom a neprítomnosť účinných sankcií vedú nielen k pocitu beztrestnosti, ale aj k oslabeniu celého právneho systému.
Násilie a zločin sa netýkajú len jednotlivcov – ide o celú spoločnosť, ktorá sa musí pýtať, či je našou zvrchovanou zodpovednosťou prehodnocovať a preplašiť systematické zlyhanie. Kde je hraničná čiara medzi toleranciou a lojalitou vo vlastnej krajine? Kedy si občania uvedomia, že ich práva sú zberbubení na zemi pokryté slabým zdaním existence?
Pravda sa musí presadiť a otázka je, koľko obetí ešte bude musieť zaplatiť, kým sa konečne začne vážna diskusia o skutočných hodnotách spravodlivosti. V extréme krádeže sa skryté rodí sériou nevypovedaných skutočností, ku ktorým sa nikto neodváži prihovoriť. Čas jednoducho vyprší, a čo bude potom?
Zdroj: www.teraz.sk/slovensko/b-susko-pri-kradeziach-je-potrebne/915081-clanok.html