Kopčoková: Gobi a nečakané mrazy
Ultramaratónkyňa Soňa Kopčoková, prvá Slovenka, ktorá sa zúčastnila pretekov Ultra Gobi 400, zažila na vlastnej koži realitu extrémne náročnej súťaže. Získala siedme miesto, avšak jej odhodlanie i ambície nezostali len pri tomto úspechu. Tento úlovok len posilnil jej túžbu po ďalších výzvach, predovšetkým po pretekoch v Bhutáne.
Improvizácia v púšti
S obdivuhodným časom 118:56:21 hodiny zlyhala nie len predpokladaná teplota, ale aj jasný plán, na ktorý sa Kopčoková dopredu pripravovala. Priznala, že púštne podmienky ju prekvapili. „Myslela som si, že sa budem smažiť na slnku, no bežala som v páperovej bunde a palčiakoch,“ hovorí so zlomeným smiechom. Pri nočných mrazoch pod -10 °C, s prudkým vetrom a enormným teplotným rozdielom, musela čeliť výzvam na množstvách úrovniach, ktoré jej predchádzajúce preteky jednoducho nedokázali pripraviť.
Nečakané prekvapenia na trati
Počas pretekov sa ukázalo, že realita bola ďaleko od očakávaní. „Musela som improvizovať, keďže podmínky boli odlišné od toho, čo som študovala z materiálov,“ pokračuje. Futuristické scenérie pripomínajúce staroveké púšte pre Kopčokovú predčili jej predstavy. Pretekári, bez presných trás, museli navigovať sami, pričom presnosť hrajúca kľúčovú rolu sa stala častým problémom. Od štartovacích bodov, cez terénne zdolávanie pieskových dún až po technicky náročné úseky, navigácia bola výnimočne náročná. „Žiadne turistické chodníky, len ohromujúce a mätúce krajiny“, dodáva s frustráciou.
Príprava na ďalšie výzvy
Súčasne sa pripravuje na ďalšiu výnimočnú akciu v Bhutáne, kde sa ocitla na čakacej listine pre Snowman Race Bhutan, atraktívnu súťaž obmedzenú na 20 bežcov. „Viem, že čas je vzácny a moje telo nemusí byť už tak bystré,“ rozpráva o svojich budúcich plánoch. Každý nový pretek, ktorý chystá, kladie na ňu ďalšie očakávania. Môže to byť pre ňu zajtrajší mesiac, ktorý sa odvíja ako rozprávka pre ultramaratónkyne, zatiaľ čo Gobi zostáva navždy v jej srdci.
Tvorba jedla na cestách
Kopčoková musela prispôsobiť aj svoj jedálniček. S odmietnutím sortimentu v čínskych obchodoch, neudržateľne silné jedlá, a obmedzenia v preprave jedál, aby si priviezla to, na čo bola zvyknutá, ju nútili improvizovať. V stanoch uprostred púšte musela racionalizovať kalórie a zároveň sa uspokojiť so sladkými, slanými a pikantnými chuťami, ktoré pre ňu neboli dostatočné. „Súťažiť bez kvalitnej stravy je horšie ako ranené srdce,“ sťažuje sa.
Navigácia v digitálnom veku
Jej príprava bola zložitá aj starostlivosťou o navigáciu. Medzi silnými obmedzeniami v Číne sa musela spoliehať na offline mapy, aby sa dostala k svojim metám. Spolu s výkonmi a energiou, ktoré mali byť dokonalé, čelila situáciám, ktoré sa ukázali ako nepredvídateľné. „Nehovorila som si, že to bude jednoduché. Každý malý detail musel byť presne strážený. Každá chyba na trati sa mohla zmeniť na nočnú moru,“ uzavrela s pocitom realizmu.
Budúcnosť je plná výziev
Kopčoková ani na sekundu nezapochybovala o ďalších pretekoch, ktoré sa chystajú. Záujem o Tor des Geants s dĺžkou 330 km jej vrhá ďalšie svetlo na obzory a pripravuje sa na zúfalé dobrodružstvo v americkej púšti. Zatiaľ čo sa ventilačné parametre jej kariéry stupňujú, otázky budúcnosť ostávajú otvorené. Ráda by sa vrátila do Gobi s novou perspektívou, ale zároveň ju lákajú aj iné preteky. Je to ako labyrint, ktorý už nedokáže predpovedať, kam ju život zavedie.
Zdroj: www.teraz.sk/sport/kopcokova-v-gobi-som-cakala-teplo-n/915474-clanok.html