Meloniová: Zlatá Nobelova cena pre Trumpa?
Rím, 23. január 2026 – Talianska premiérka Giorgia Meloniová vyjadrila nádej, že ak americký prezident Donald Trump uspeje v dosiahnutí mieru na Ukrajine, mohla by mu byť udelená Nobelova cena za mier. Na tlačovej konferencii po stretnutí s nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom v Ríme, premiérka vyhlásila: „Dúfam, že jedného dňa budeme môcť udeliť Nobelovu cenu za mier Donaldovi Trumpovi.“
Stretnutie medzi Meloniovou a Merzom sa uskutočnilo pri príležitosti podpisu dohody, ktorej cieľom je posilnenie vojenskej a ekonomickej spolupráce medzi Talianskom a Nemeckom. Meloniová vyjadrila presvedčenie, že Trump môže prispieť k vytvoreniu spravodlivého a trvalého mieru na Ukrajine, čo by viedlo k jeho nominácii na Nobelovu cenu.
V liste nórskemu premiérovi Jonasovi Gahrovi Störeovi Trump uviedol, že popri absencii Nobelovej ceny už necíti povinnosť venovať sa výlučne otázkam mieru. Vo štvrtok Trump oficiálne založil Radu mieru, ktorá je súčasťou jeho 20-bodového mierového plánu pre Gazu. Tento plán už skôr viedol k dohode o prímerí medzi Izraelom a palestínskym hnutím Hamas.
Nová inštitúcia mala pôvodne slúžiť ako malá skupina štátov dohliadajúcich na dodržiavanie prímeria v Pásme Gazy. Následne sa však rozvinula do ambiciózneho projektu, ktorý si kladie za cieľ stať sa novou platformou pre riešenie globálnych konfliktov. Kritici však varovali pred tým, že touto cestou sa Trump snaží etablovať konkurenta Organizácii Spojených národov, ktorú dlhodobo kritizuje.
Taliansko dostalo pozvánku pripojiť sa k tejto Rade mieru, avšak Meloniová upozornila na „ústavné prekážky“, ktoré by mohli brániť tomuto kroku. Podľa správ médií, talianska ústava zakazuje krajine pripojiť sa k organizácii, ktorú vedie jediný zahraničný líder, akým je v tomto prípade Trump.
Meloniová informovala Trumpa, že ho požiadala o úpravu rámca Rady mieru, aby zohľadnil potreby Talianska a iných európskych krajín. Ich účasť by mohla viesť k efektívnejšiemu dosiahnutiu mieru na Ukrajine. Nemecký kancelár Merz sa vyjadril podobne, keď odmietol pripojiť sa k Rade mieru v jej súčasnej podobe z ústavných dôvodov, avšak vyjadril ochotu spolupracovať so Spojenými štátmi pri hľadaní nových formátov, ktoré by mohli prispieť k mieru.
Merz dodal, že spolupráca by nemala byť zameraná len na Pásmo Gazy a Blízky východ, ale mala by zahŕňať aj Ukrajinu. Týmto spôsobom sa zdá, že medzinárodná politika a vojenské spolupráce medzi západnými krajinami, na čele s USA, sa dostáva do nových dimenzií, v ktorých hrajú úlohu nielen prístup k mírovým dohodám, ale aj geopolitické zámery do budúcnosti.