Ruskí diplomati v Nórsku čelí protestom proti vojne
V Oslo, 27. januára 2026, sa situácia ruského generálneho konzulátu v Kirkenes stala predmetom pozornosti v súvislosti s protestami, ktoré prebiehajú pred jeho bránami. Tieto demonštrácie, ktoré sa konajú s ukrajinskými vlajkami a hymnou, vyvolali sťažnosti ruského veľvyslanectva voči nórskym úradom. Informoval o tom denník iFinnmark, podľa ktorého ruské ministerstvo zahraničných vecí podalo oficiálnu sťažnosť nórskemu ministerstvu zahraničných vecí.
Nórske ministerstvo zdôraznilo, že silná ochrana slobody prejavu je zakorenená v ich právnom systéme. Ministerstvo konštatovalo, že ruské diplomatické misie musia tolerovať verejné vyjadrenie názorov na Rusko a jeho vojenské aktivity, vrátane tých, ktoré sú orientované proti jeho pôsobeniu na Ukrajine. „Demonštrácie sú súčasťou slobody prejavu a miestna polícia posudzuje, či prekračujú hranice zákonnosti,” vyhlásilo ministerstvo.
V súvislosti s týmto incidentom sa nórska polícia doteraz nezaoberala žiadnymi obvineniami z vandalizmu ani obťažovania voči konzulátu. Ruskí diplomati, na strane druhej, poukazujú na článok 22 Viedenského dohovoru, ktorý zabezpečuje ochranu diplomatických misijných priestorov a ich nedotknuteľnosť. Tento článok uvádza, že hostiteľská krajina je povinná prijať opatrenia na ochranu pred akýmkoľvek narušením pokoja a dôstojnosti diplomatických priestorov.
Odborníci ako profesorka ruských dejín Kari Aga Myklebostová z Arktickej univerzity v Tromso vyslovila názor, že ruský konzulát v Kirkenes sa snaží prezentovať ako „ohrozený” priestor. Myklebostová tvrdí, že v posledných rokoch sa na konzuláte organizujú provokatívne akcie, ktoré majú za cieľ vyvolať napätie v miestnej komunite, a sú súčasťou širšej taktiky ruských zahranične politických aktivít.
Budova konzulátu, známa svojou žltou farbou a železnými mriežkami na prízemiach, bola otvorená začiatkom 90. rokov na podporu cezhraničnej spolupráce. Avšak, podľa Myklebostovej, doba tejto spolupráce je už dávno preč. Dodala, že prítomnosť ruského diplomatického zástupcu v Nórsku by sa mala obmedziť na veľvyslanectvo v Osle, a to z dôvodu nórskych bezpečnostných obáv.
Navyše, Nórsko sa v minulosti rozhodlo vyhostiť 15 ruských diplomatov z veľvyslanectva v Osle, pričom ich označilo za osoby angažované v činnostiach špionáže nezlučiteľných s diplomatickým statusom.
Ruská a nórska hranica je jednou z najstarších nezmenených hraníc v Európe, ktorá bola ustanovená 14. mája 1826. V tom čase sa hovorilo o hranici s Fínskym veľkokniežatstvom, ktoré Rusko ovládalo. Po získaní nezávislosti Fínska sa strategické územie Petsamo dostalo do ruských rúk v roku 1944 v dôsledku Moskovského prímeria.