Juhokórejský exprezident Jun Sok-jol uznaný za vinného zo vzbury
Vo štvrtok 19. februára 2026 juhokórejský súd rozhodoval o prípade bývalého prezidenta Jun Sok-jola, ktorý bol za svoj čin odsúdený na doživotie. Jun bol uznaný za vinného zo vzbury po tom, čo v decembri 2024 vyhlásil stanné právo, ktoré parlament v krátkom čase zrušil, čím došlo k pozastaveniu jeho výkonu funkcie. V súvislosti s týmto rozhodnutím sa pred súdom zhromaždili jeho podporovatelia, ktorí vyjadrovali nesúhlas s verdiktom.
Podľa predsedajúceho sudcu okresného súdu v Soule „trestný čin vedenia vzbury bol preukázaný“. Jun a jeho bývalý minister obrany Kim Jong-hjon, ktorý bol takisto obžalovaný, si vypočuli rovnaký rozsudok. Prokuratúra žiadala trest smrti, no súd nakoniec vymeral Junovi doživotný trest odňatia slobody.
Rovnaký sudca zdôraznil, že Junov zámer mal za cieľ paralyzovať Národné zhromaždenie a spôsobiť značné sociálne náklady. Počas procesu nezjavoval žiadne náznaky ľútosti za svoje činy. Jun plánuje proti rozsudku odvolať, hoci historicky sa v Južnej Kórei trest smrti nevykonáva od roku 1997.
Expremiér Jun Sok-jol sa stal druhým prezidentom v histórii Južnej Kórey, ktorý bol odmietnutý parlamentom a zbavený funkcie, čo potvrdil aj ústavný súd 4. apríla 2025. Už predtým bol odsúdený na päť rokov väzenia, a to za marenie spravodlivosti, falšovanie dokumentov a porušenie zákonných postupov v súvislosti so zavedením stanného práva. Toto obvinenie sa týkalo inciatívy z januára 2025, keď sa Jun zabarikádoval v prezidentskom komplexe, aby zabránil zadržaniu vyšetrovateľmi.
Rozsudok voči Jun Sok-jolovi vyvolal širokú diskusiu o právnych a politických následkoch v Južnej Kórei, obzvlášť v kontexte ochrany demokracie a úlohy bývalých státnych činiteľov v národnej politike.