Donald Trump a potenciálny útok na Irán: Nový tlak na jadrové rokovania
Americký prezident Donald Trump v piatok 20. februára 2026 nečakane oznámil, že zvažuje možnosť obmedzeného vojenského útoku na Irán, aby ho prinútil dosiahnuť dohodu ohľadom svojho jadrového programu. Tento krok prichádza v čase, keď Spojené štáty posilňujú svoju vojenskú prítomnosť na Blízkom východe, čo vyvoláva obavy z eskalácie konfliktu v tejto strategicky dôležitej oblasti. Informovala o tom agentúra Reuters, pričom toto tvrdenie preberá aj Tlačová agentúra Slovenskej republiky (TASR).
Na otázku novinárov, či plánuje obmedzený útok proti Iránu, ak Teherán nepristúpi na rokovania so štátmi západného pobrežia, Trump odpovedal: „Môžem len povedať, že to zvažujem.“ Doteraz neposkytol žiadne konkrétne detaily o možných akciách, čo vyvoláva ďalšie otázky ohľadom jeho plánov.
Predchádzajúce vyhlásenie prezidenta Trumpa poukázalo na dvadsať až pätnásť dní, ktoré Iránu dal na predloženie riešenia problémov okolo svojho jadrového programu. Tento ultimátum naznačuje, že v prípade nesplnenia môže prísť k vojenskej akcii, čo zasúva do zložitých diplomatických vzťahov medzi USA a Iránom nový krízový faktor.
V reakcii na tieto vyjadrenia americká vláda posilnila svoje vojenské kapacity na Blízkom východe, do regiónu vyslali niekoľko plavidiel, stíhačiek, leteckých tankerov a prieskumných lietadiel. Oznamuje sa aj príchod druhej americkej lietadlovej lode, čo svedčí o zvyšujúcom sa napätí a pripravovaní sa na možné eskalácie konfliktu.
Na druhej strane, iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí vo svojich nedávnych vyjadreniach uviedol, že Irán je ochotný rokovať so Spojenými štátmi o zabezpečení, že jeho jadrový program, ktorý zahŕňa obohacovanie uránu, zostane mierový. Podľa neho sa USA na rokovaniach v Ženeve nezamýšľali domáhať okamžitého zastavenia obohacovania uránu, čo kontrastuje s postojom Trumpa, ktorý opakovane vyhlásil, že obohacovanie uránu by malo byť vylúčené. V tejto súvislosti sa Arákčí zmienil o pripravovaných opatreniach na budovanie dôvery, ktoré by mali umožniť, aby iránsky program nezahŕňal vojenské ambície výmenou za uvoľnenie niektorých sankcií.
O budúcnosti jadrového programu s inými národmi, vrátane USA, rokovali predstavitelia oboch krajín prostredníctvom sprostredkovateľov v Ženeve. Americká administratíva má za cieľ, aby sa Irán zrieknul svojho jadrového programu úplne, zatiaľ čo Teherán sa ohradil voči takýmto požiadavkám, pričom popiera akékoľvek ambície vyvinúť jadrové zbrane.