Útoky Izraela a USA zasiahli v Iraku viac ako 20 provincií
V sobotu, 28. februára 2026, sa iránska spoločnosť Červeného polmesiaca vyjadrila k koordinovaným útokom Spojených štátov a Izraela, ktoré zasiahli viac ako 20 z celkových 31 iránskych provincií. Tento útok, ktorého cieľom bol nielen iránsky prezident Masúd Pezeškiján, ale aj najvyšší duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí, vyvolal množstvo medzinárodných reakcií.
Po útokoch iránska Rada pre národnú bezpečnosť vydala výzvu obyvateľom, aby sa podľa možnosti uchýlili do bezpečnejších oblastí mimo Teheránu a ďalších miest zasiahnuť útokmi. Táto rada zároveň uistila občanov, že základné dodávky tovaru sú zabezpečené a banky budú fungovať bez prerušenia. Obyvateľstvo bolo odporúčané vyhýbať sa preplneným obchodným centrám a iným rizikovým lokalitám.
V súvislosti so situáciou sa rozhodlo zatvoriť školy a univerzity do odvolania, pričom vládne úrady budú fungovať na polovicu svojej kapacity. Výbuchy boli hlásené v rôznych iránskych mestách, vrátane Teheránu, Komu a Isfahánu, čo naznačuje rozšírenie chaosu a bezpečnostných obáv v krajine.
Na tomto pozadí Irán reagoval s niekoľkými vlnami raketových útokov na izraelské ciele, pričom zasiahli aj niekoľko amerických vojenských základní v regióne. Medzi nimi boli aj základne, ktorých umiestnenie spadá pod veliteľstvo 5. flotily USA na Bahrajne a základňu v Katare, ako aj viacero cieľov v Spojených arabských emirátoch. Táto eskalácia konfliktu ukazuje na zložitú dynamiku, ktorá sa v regióne vyvíja, a rozširuje obavy z ďalších zrážok a násilia.
Medzinárodná reakcia na eskaláciu konfliktu
Reakcie na situáciu zo strany medzinárodného spoločenstva sa začali objavovať. Mnohé krajiny, vrátane Francúzska a Ruska, vyjadrili obavy z eskalácie napätia v regióne. Francúzsky prezident E. Macron dokonca naznačil, že zvolá Radu OSN, aby sa zaoberala touto závažnou situáciou a podporila diplomatické úsilie o zmiernenie napätia.
Okrem toho sa v Rusku konala mimoriadna schôdzka Rady bezpečnosti, kde sa diskutovalo o vplyve iránskych udalostí na stabilitu v regióne, pričom ruskí lídri vyzvali na okamžité obnovenie mierových rozhovorov. Aj arabské krajiny vyjadrujú obavy, pričom niektorí lídri požadujú okamžité zastavenie útokov na Irán a podporu mierového dialógu.
Táto situácia len podčiarkuje zložitú rovnováhu moci na Blízkom východe, kde sa stávajú zložitými otázky vojenskej intervencie a medzinárodnej politiky, ktoré si vyžadujú starostlivé a premyslené reakcie zo strany relevantných aktérov v regióne i mimo neho.