Rastúca obranná spolupráca Kanady a škandinávskych krajín
V súčasnej geopolitickej situácii, ktorá je poznačená mnohými krízami, sa lídri Kanady a krajín Škandinávie spojili s cieľom prehlbovať svoju obrannú spoluprácu. Na stretnutí v nórskom Oslo, ktoré sa uskutočnilo 15. marca 2026, premiéri Nórska, Švédska, Dánska, Fínska, Islandu a Kanady potvrdili svoje odhodlanie spolupracovať v oblastiach ako sú obrana, obchod, nízkouhlíková energia, technológie a ťažba minerálov.
Dánska premiérka Mette Frederiksenová na tlačovej konferencii uviedla, že v súvislosti s aktuálnymi udalosťami, ako je vojna na Ukrajine a zmena postojov Spojených štátov voči Rusku, je nevyhnutné, aby krajiny regiónu stali bok po boku. Tento posun v spolupráci medzi nations NATO prichádza v čase, keď sa zvyšuje napätie a hrozby v Arktíde.
Severské krajiny sa doteraz mohli spoliehať na koncept „osobitného postavenia Arktídy”, ktorý predpokladal spoluprácu bez zbytočných geopolitických napätí. Avšak vojna na Ukrajine výrazne zhoršila dynamiku vzťahov medzi Ruskom a Západom a vniesla nové výzvy a obavy. Podľa kanadského premiéra Marka Carneyho je súčasná situácia spojená s narastajúcimi výzvami pre arktickú bezpečnosť a zmenenými formami konfliktov.
Na obnovených rokovaniach lídrov sa diskutovalo aj o zúčastnenosti približne 32 000 vojakov z 14 krajín, ktorí sa zúčastňujú na cvičení Cold Response v Nórsku a Fínsku. Tento vojenský tréning sa uskutočňuje každé dva roky a slúži na prípravu vojakov na extrémne zimné podmienky.
Rastúce teploty v Arktíde, ktoré sa otepľujú trikrát až štyrikrát rýchlejšie než zvyšok planéty, vyvolávajú čoraz väčšiu pozornosť z hľadiska prístupnosti prírodných zdrojov ako sú ropa a minerály. Lídri na konferencii vyjadrili obavy, že najväčšou hrozbou pre Arktídu je Rusko, pričom nórsky premiér Jonas Gahr Store naznačil, že v dlhodobejšom horizonte by sa mohla ako hrozba objaviť aj Čína.
Nová misia NATO v Arktíde
Vo februári 2026 NATO spustilo misiu Arctic Sentry, ktorá má za cieľ zlepšiť bezpečnostné podmienky v Arktíde. Tento krok bol reakciou na politický tlak a snahy amerického prezidenta Donalda Trumpa po jeho odmietnutí prevziať kontrolu nad Grónskom, ktoré označil za kľúčové pre národnú bezpečnosť Spojených štátov.
Celkové vyhlásenia lídrov zo stretnutia v Oslo ukazujú na rastúcu obavu z geopolitických napätí a snahu zabezpečiť lepšiu spoluprácu v obrane, čo môže mať významný dopad nielen na Arktídu, ale aj na širšie medzinárodné vzťahy v oblasti bezpečnosti.