Europarlament a členské štáty EÚ dosiahli dohodu na deportačných centrách pre migrantov
Brusel, 1. júna 2026 – V pondelok večer sa vyjednávači z Európskeho parlamentu (EP) a členských štátov Európskej únie (EÚ) dohodli na predbežnom nariadení, ktoré má viesť k zriadení deportačných centier pre migrantov mimo územia EÚ. O tejto dohode informovali agentúry AFP a DPA, pričom slovenská tlačová agentúra TASR situáciu monitoruje s dôrazom na relevantné detaily.
Podľa vyjadrenia Nicholasa Ioannidesa, námestníka cyperského ministra pre migráciu, ktorý momentálne predsedá Rade EÚ, sa dosiahnutá dohoda zameriava na urýchlenie a efektívnosť procesov vyhostenia osôb s nelegálnym pobytom na území EÚ. „Tento historický krok posilňuje dôveryhodnosť migračnej politiky EÚ,“ uviedol Ioannides.
Nová legislatíva predpokladá, že žiadatelia o azyl, ktorých žiadosť bola zamietnutá a ktorých návrat do krajiny pôvodu je problematický, budú premiestnení do tzv. „návratových centier“ mimo EÚ. Tento krok sa aplikuje v prípadoch, kedy krajina pôvodu migranta odmietne prijať späť alebo ak EÚ a daná krajina nemajú diplomatické vzťahy. Proces musí ešte formálne odobriť plénum Európskeho parlamentu a jednotlivé členské štáty EÚ.
Hoci zatiaľ nie je jasné, kde budú tieto centrá zriadené, cieľom je zvýšiť efektivitu v počte vyhostených migrantov a znížiť ich množstvo v EÚ, kde sú povinní opustiť územie, ale naďalej ostávajú. Predpokladom pre uskutočnenie deportácií bude existujúca dohoda s krajinou mimo EÚ, ktorá sa zaviaže poskytnúť migrantom ubytovanie, výmenou za finančnú kompenzáciu alebo preferenčné podmienky pri vydávaní víz.
Naviac, dohodnuté pravidlá predpokladajú aj prísnejšie opatrenia voči žiadateľom o azyl, ktorých žiadosť nebola schválená, s cieľom urýchliť vyhostenie tých, ktorých je možné vrátiť do ich krajín pôvodu. Tieto nové regulácie budú od zamietnutých žiadateľov požadovať úzku spoluprácu s úradmi, inak im hrozí zadržanie až do okamihu vyhostenia. Tí, ktorí nebudú spĺňať požiadavky, môžu čeliť zníženiu alebo zrušeniu sociálnych dávok a zabaveniu cestovných dokladov.
Ďalším nevyhnutným aspektom novej legislatívy je predlženie maximálnej doby zadržania migrantov na 24 mesiacov s možnosťou predĺženia o ďalších šesť mesiacov vo výnimočných situáciách, pokiaľ sa migranti považujú za riziko úteku alebo ohrozenia národnej bezpečnosti.
Je potrebné poznamenať, že navrhované opatrenia vyvolali kontroverzie, keďže boli podporené pravicovými stranami v Európskom parlamente. To kontrastuje s bežnou praxou, ktorá sa zameriava na dosahovanie väčšiny medzi centristickými silami. Podľa správy nemeckej agentúry DPA efektivita vyjednávania spočívala aj v spolupráci zástupcov Európskej ľudovej strany (EPP) s predstaviteľmi protiimigračných frakcií, pričom sa využíval aj skupinový chat na WhatsApp na koordináciu postojov k návrhu dohody.