NATO plánuje posilniť svoje jadrové odstrašovacie schopnosti
Brusel, 31. júla 2026 (TASR) – Severoatlantická aliancia (NATO) sa rozhodla reagovať na rastúce bezpečnostné hrozby zo strany Ruska rozšírením svojich jadrových odstrašovacích kapacít na európskom kontinente. Medzi navrhovanými opatreniami je aj možnosť rozmiestnenia ďalších amerických jadrových zbraní v jednotlivých spojeneckých štátoch, ako informuje TASR na základe správy agentúry DPA.
Podľa odborníkov existuje predpoklad, že Spojené štáty už presunuli časť modernizovaných bômb typu B61-12 na britskú leteckú základňu v Lakenheath, grófstve Suffolk. V prípade ďalšieho zhoršenia bezpečnostnej situácie by mohli byť tieto zbrane rozmiestnené aj v Poľsku, vo Fínsku či v Litve.
Pôjde predovšetkým o tzv. nestrategické jadrové zbrane, ktoré sú navrhnuté na nasadenie proti vojenským cieľom blízko bojiska. Po výraznom odzbrojení, ktoré nasledovalo po skončení studenej vojny, sa v súčasnosti v Európe nachádza približne 100 amerických bômb B61-12, umiestnených v krajinách ako Nemecko, Belgicko, Taliansko, Holandsko a Turecko.
Nie je známe, ako NATO plánuje informovať verejnosť o prípadných rozhodnutiach ohľadom posilnenia jadrových kapacít, keďže zvyčajne nezverejňuje presné informácie o počtoch a umiestnení jadrových zbraní.
Generálny tajomník NATO Mark Rutte v rozhovore pre DPA nevyvrátil možnosť zvýšenia počtu amerických jadrových zbraní v Európe, avšak odmietol sa k detailom vyjadriť. Ubezpečil, že NATO pravidelne hodnotí svoje potreby a je pripravené prispôsobiť svoj „jadrový mix“ aktuálnym podmienkam.
Robert Peters z amerického think tanku Heritage Foundation uviedol, že USA by mohli posilniť svoj jadrový odstrašujúci potenciál v Európe v priebehu nasledujúcich 24 mesiacov. Navrhuje rozmiestnenie priemerne 100 až 150 nestrategických jadrových zbraní, pričom ak by sa uvažovalo o Poľsku a Fínsku, bolo by potrebné vybudovať nové skladovacie zariadenia.
Bývalý riaditeľ NATO pre jadrovú politiku Jim Stokes naopak považuje zavedenie „nových typov jadrových schopností“ za prínosné. Pripomína, že v 80. rokoch bola v Európe rozmiestnená aj raketová technika, ako boli Pershing II alebo strely BGM 109G Gryphon. Zároveň však poukazuje, že presun amerických zbraní bližšie k Rusku nie je vojensky nevyhnutný a ich nasadenie je možné aj zo západnej Európy. Schvaluje širšie zapojenie spojencov, a to napríklad prostredníctvom stíhačiek certifikovaných na takéto operácie.
Diskusie o európskom jadrovom dáždniku, ktoré najviac podporuje Francúzsko, sa považujú za doplnok, nie náhradu za ochranu zo strany USA. Americký jadrový dáždnik zostáva podľa Rutteho najvyššou zárukou bezpečnosti pre spojencov.