Pápež Lev XIV. podpíše novú ústavu Vatikánskeho mestského štátu
Na konci júla 2026, pápež Lev XIV. oznámil zásadnú reformu vo vatikánskej legislatíve, keď predstavil novú ústavu pre Vatikán. Týmto krokom nahradil základný zákon, ktorý bol zavedený jeho predchodcom, pápežom Františkom, v roku 2023. Hlavným cieľom tejto revízie je prispôsobiť vatikánske zákony aktuálnym administratívnym potrebám a reflektovať dôležité legislatívne zmeny, ktoré sa uskutočnili za uplynulé roky.
Najvýraznejšou zmenou, ktorú nová ústava zavádza, je úprava v oblasti vedenia Vatikánskeho mestského štátu. V roku 2025 pápež František prvýkrát vymenoval ženu, sestru Raffaellu Petriniovú, za prezidentku Governatorátu, čo je významný orgán spravujúci každodenné záležitosti Vatikánu. Týmto sa tiež porušila tradícia, podľa ktorej musí byť prezidentom tohto orgánu kardinál. Nová ústava potvrdzuje, že na tento post môže byť vymenovaná aj osoba, ktorá nie je členom kléru, čo je významným krokom smerom k väčšej inkluzívnosti vo vatikánskej správe.
Rovnako ako predchádzajúce ústavy, aj táto nová rámcová legislatíva posilňuje nezávislosť vatikánskeho súdnictva a zavádza pravidlá pre hospodárenie s finančnými prostriedkami a ďalšie administratívne postupy. Podľa znenia základného zákona ostáva legislatívna, exekutívna a súdna moc úplne v rukách pápeža, ktorý je hlavou Vatikánskeho mestského štátu.
Nová ústava Leva XIV. je už štvrtým dokumentom tohto druhu od vzniku Vatikánskeho mestského štátu v roku 1929. Prvá ústava bola prijatá na základe Lateránskej zmluvy medzi Vatikánom a Talianskom a platila až do roku 2000, keď pápež Ján Pavol II. zaviedol nový základný zákon. Tieto legislatívne zmeny odzrkadľujú vývoj a potreby malej, no významnej suverénnej entity na medzinárodnej scéne.
Je dôležité poznamenať, že Vatikán a Svätá stolica predstavujú dva odlišné subjekty v rámci medzinárodného práva. Na čele oboch inštitúcií stojí pápež, avšak Svätá stolica je považovaná za biskupskú stolicu pre približne 1,2 miliardy katolíkov, zatiaľ čo Vatikán ako mestský štát bol ustanovený s cieľom zabezpečiť nezávislosť Svätej stolice a jej suverenitu vo vzťahoch na medzinárodnej úrovni.
Oficiálne dokumenty Vatikánu sa vydávajú v taliančine, pričom ako hlavný jazyk komunikácie vo Vatikáne slúži aj tento jazyk. Na druhej strane, oficiálne dokumenty Svätej stolice sú spravidla v latinčine, pričom tieto inštitúcie dokonca využívajú aj odlišné pasy, čo zdôrazňuje ich rozdiely v právnom postavení.