Vo veku 86 rokov zomrel spisovateľ a scenárista Peter Jaroš
Vo veku 86 rokov zomrel v nedeľu spisovateľ, scenárista a dramaturg Peter Jaroš. Do povedomia slovenskej kultúry vošiel románom Tisícročná včela, výrazne sa preslávil aj scenárom k filmu Pacho, hybský zbojník. Informovala o tom jeho manželka Mária Zuzana Jarošová.
Peter Jaroš sa narodil 22. januára 1940 v liptovskej obci Hybe do rodiny murára. Základnú školu navštevoval v rodnej obci, stredoškolské vzdelanie získal v Liptovskom Hrádku. V rokoch 1958 až 1962 študoval odbor slovenčina a ruština na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
Po ukončení vysokej školy a absolvovaní základnej vojenskej služby pracoval v rokoch 1964 až 1965 ako redaktor v týždenníku Kultúrny život. Odtiaľ prešiel do literárnej redakcie Československého rozhlasu v Bratislave. V rokoch 1972 až 1990 pôsobil ako scenárista a ústredný dramaturg v Slovenskej filmovej tvorbe na bratislavskej Kolibe. Po Nežnej revolúcii pracoval ako spisovateľ v slobodnom povolaní.
Od júna 1992 do septembra 1994 bol poslancom Slovenskej národnej rady, neskôr Národnej rady SR, za Stranu demokratickej ľavice. V tomto období sa stal spoluautorom preambuly Ústavy SR. Po odchode z parlamentu pôsobil ako umelecký riaditeľ v nezávislej produkčnej filmovej spoločnosti Trigon Production a pracoval v Národnom literárnom centre a v Národnom osvetovom centre.
Knižne debutoval v roku 1963 novelou Popoludnie na terase. Je autorom troch desiatok kníh, šiestich rozhlasových hier a ôsmich filmových scenárov. Jeho romány, novely a poviedky vyšli knižne vo viacerých jazykoch, Tisícročnú včelu preložili do desiatich svetových jazykov.
Medzi jeho dielami vyniká román Tisícročná včela z roku 1979, ktorý mapuje ságu rodu Pichandovcov. Ide o epickú metaforu slovenského života a tisícročného trvania slovenského národa. V roku 1983 napísal spoločne s Jurajom Jakubiskom scenár k rovnomennému filmu Tisícročná včela, pričom Jakubisko sa chopil aj réžie. Snímka sa stala divácky najúspešnejším slovenským filmom desaťročia, získala cenu Zlatý fénix na Medzinárodnom filmovom festivale v Benátkach a bola kandidátom na filmového Oscara. Voľným pokračovaním Tisícročnej včely bol román Nemé ucho, hluché oko z roku 1984.
Podľa vlastnej predlohy napísal aj scenár k filmu Martina Ťapáka Pacho, hybský zbojník z roku 1975, ktorý sa stretol s mimoriadnym diváckym úspechom a stal sa najúspešnejšou komédiou v dejinách slovenskej kinematografie.
Peter Jaroš, čestný predseda Spolku slovenských spisovateľov, získal za svoju tvorbu viaceré ocenenia. V roku 2000 sa stal nositeľom Radu Ľudovíta Štúra II. triedy, v roku 2010 dostal Cenu ministra kultúry SR, v roku 2014 si prevzal Cenu Spolku slovenských spisovateľov za celoživotné dielo a v roku 2019 Mimoriadnu cenu Igric. V roku 2020 získal Cenu Spolku slovenských spisovateľov za celoživotné dielo.
V januári 2025 pri príležitosti svojich 85. narodenín pre TASR poznamenal, že poznal rôzne literárne smery, a preto aj často experimentoval, no napokon zistil, že najťažšie sa píše najjednoduchšie. „V Hybiach je tradícia, že z tadiaľ bolo viacero umelcov – napríklad Julo Lenko ako básnik, Dobroslav Chrobák ako výborný prozaik. Boli to moji, povedal by som, predchodcovia, ktorých som sa istým spôsobom držal. Tak som sa dostal k písaniu, ktoré sa potom stalo mojou profesiou,“ uviedol vtedy pre TASR.
Jeho manželkou bola Zuzana Jarošová, publicistka, scenáristka, vydavateľka a generálna komisárka Bienále ilustrácií Bratislava, ktorá mu bola veľkou oporou potom, ako skončil na invalidnom vozíku.