Odklon Európy od civilného využitia jadrovej energie: Chyba, ktorú treba napraviť
Na nedávnom samite o jadrovej energii v Paríži, ktorý sa konal 10. marca 2026, predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vyjadrila alarmujúce stanovisko o stave energetickej politiky Európy. Svoje vystúpenie na tomto prestížnom podujatí spojila s analýzou aktuálnej geopolitickej krízy na Blízkom východe, ktorá odhalila slabiny Európy v oblasti závislosti od fosílnych palív.
Podľa von der Leyenovej je rozhodnutie odvrátiť sa od jadrovej energie „strategickou chybou“. V minulosti, v roku 1990, jadrové elektrárne pokrývali približne tretinu potreby elektriny v krajínach EÚ. Dnes sa tento podiel znížil na znepokojujúcich 15 percent. „Naša závislosť od drahého a prchavého dovozu fosílnych palív nás postavila do nevýhody voči iným regiónom,“ dodala.
V kontexte súčasnej krízy, ktorá nastala po útokoch Izraela a USA na Irán, sa von der Leyenová zamýšľa nad ohrozením energetickej bezpečnosti Európy a jej závislosťou od vonkajších zdrojov. Tieto udalosti, ako tvrdí, poukazujú na to, akú zraniteľnosť dokáže súčasná energetická politika vytvoriť.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron sa vo svojej prezentácii sústredil na význam jadrovej energie pre energetickú suverenitu. Povedal, že „jadrová energia je kľúčová na zabezpečenie nezávislosti a súčasne aj dekarbonizácie, čím sa dosahuje uhlíková neutralita.“ Upozornil tiež na znepokojujúci vývoj geopolitickej situácie, kde sa Európa stáva príliš závislou od zdrojov, ktoré môžu slúžiť ako nástroj nátlaku.
Generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi zopakoval výzvu na obnovenie záujmu o jadrovú energiu. Uviedol, že dnes približne 10 % elektriny na svete pochádza z jadrových elektrární a v súčasnosti funguje 450 reaktorov v približne 30 krajinách. Záujem o jadrovú energiu preukazuje ďalších 40 štátov, vrátane Južnej Afriky a Argentíny, a to naznačuje, že globálna tendencia sa obracia späť k tomuto zdroju energie.
Na summit, ktorý sa konal v meste Boulogne-Billancourt, sa zúčastnilo približne 40 krajín a medzinárodných organizácií, pričom Francúzsko, so svojimi 57 jadrovými reaktormi, predviedlo svoju dominantnú rolu v civilnom jadrovom sektore. Summit sa snaží o vytvorenie konkrétnej cesty pre energetiku do roku 2050 a odhaduje, že sa môže trojnásobne zvýšiť inštalovaná kapacita jadrových elektrární, ako to bolo vyhlásené na COP28 v Dubaji.
Na záver, Európska únia oznámila plán poskytnúť finančnú podporu vo výške 200 miliónov eur na podporu inovatívnych jadrových technológií, čo naznačuje, že Európa sa snaží nájsť rovnováhu medzi obnoviteľnými zdrojmi a jadrovou energiou ako integrálnou súčasťou udržateľnej energetickej politiky.