Francúzsko po takmer 200 rokoch zrušilo koloniálny zákon o otroctve
Paríž, 29. mája 2026 (TASR) – Dňa 29. mája 2026 poslanci francúzskeho Národného zhromaždenia prijali historické rozhodnutie, keď jednomyseľne zrušili koloniálny zákonník, známy ako Code Noir. Tento zákon, ktorý v minulosti klasifikoval otrokov ako hnuteľný majetok, bol prijatý počas vlády kráľa Ľudovíta XIV. a jeho zrušenie znamená významný krok v procese vyrovnávania sa s Francúzskou koloniálnou minulosťou.
Hlasovanie o zrušení tohto zákona sa uskutočnilo za mimoriadne emotívnej atmosféry, počas ktorej viacerí poslanci upozorňovali na to, že aj keď bola otroctvo v krajine zrušené už v roku 1848, Code Noir ostal v právnom poriadku dlhých 200 rokov. Návrh zákona, ktorý predložil poslanec z Guadeloupe, Max Mathiasin, síce získal širokú podporu, ale mnohí si uvedomovali, že symbolické zrušenie zákona neodstráni historické krivdy a utrpenie, ktoré otroci zažili.
Code Noir, prijatý v roku 1685, reguloval otroctvo vo francúzskych kolóniách a stanovil veľmi prísne podmienky pre život zotročených osôb, poznačený extrémnymi trestami za útek, ako je mrzačenie alebo poprava. Toto zrušenie zákonníka prišlo 25 rokov po prijatí Taubiraovej zákona, ktorý uznal obchod s otrokmi a otroctvo za zločiny proti ľudskosti.
Max Mathiasin označil tento krok za „akt spravodlivosti“, ale súčasne upozornil, že hlasovanie nemôže vymazať stáročia trauma. K tomuto názoru sa pridal aj prezident Emmanuel Macron, ktorý podporil návrh a vyhlásil, že články koloniálneho zákonníka „nikdy nemali prežiť zrušenie otroctva“. Dodal, že dlhodobé mlčanie vo Francúzsku o týchto otázkach je morálnym previnením, aj keď zatiaľ neprebehol žiadny oficiálny akt ospravedlnenia.
Francúzsko, ako jedna z najvýznamnejších koloniálnych mocností, sa podieľalo na transatlantickom obchode s otrokmi, ktorý viedol k násilnému odvlečeniu približne 1,4 milióna Afričanov, ktorí boli nútení pracovať na plantážach. Bývalé kolónie sa postupne transformovali na francúzske departmenty, avšak aj dnes čelíme výrazným sociálnym a ekonomickým rozdielom.
Ač konanie francúzskej vlády bolo označené za symbolické, viacerí historici a aktivisti varujú, že reálne zmeny, ktoré by sa dotkli pretrvávajúcich nerovností a rasizmu, dedičstva koloniálneho systému, ostávajú stále len na horizonte. Riešenia týchto otázok sú naliehavé, aby sa efektívne vyrovnalo s minulosťou a smerovalo k spravodlivejšej budúcnosti.