Island zvažuje obnovenie rokovaní o členstve v EÚ s požiadavkou na kontrolu nad rybolovom
Na Islande sa pripravuje referendum, v ktorom sa má rozhodnúť o obnovení rokovaní o členstve v Európskej únii. Vo svetle aktuálnych politických a ekonomických okolností, islandská ministerka zahraničných vecí, Thorgerdur Katrín Gunnarsdóttir, vyhlásila, že Island si chce zachovať „suverénnu kontrolu nad rybolovom“ ako podmienku svojho zapojenia do EÚ. Tieto vyhlásenia vyvolali v Bruseli otázku, či bude Únia ochotná prispôsobiť svoje pravidlá spoločnej rybárskej politiky, aby vyhovela sekulárnym záujmom tejto strategicky významnej arktickej krajiny.
Island čelí predpokladu tesného výsledku v pripravovanom referende, ktoré sa uskutoční 29. augusta. Hlavným podnetom na diskusiu o vstupe do EÚ sú rastúce bezpečnostné obavy, ktoré vyvstali v Arktíde, najmä v kontexte snahy amerického prezidenta Donalda Trumpa pripojiť Grónsko k USA. Pre Island bol predchádzajúci pokus o vstup do EÚ neúspešný v roku 2013, pričom dôvodom bol spor o rybolovné práva.
Ministerka Gunnarsdóttir vyzdvihla význam rybolovu pre islandskú ekonomiku a identitu, keď povedala: „Sme v oblasti rybolovu v Európe veľmocou. EÚ musí zohľadniť naše postavenie, ak nechcú, aby bolo pre nás ťažké rokovať o možnom členstve.“ Na Slovensku morské produkty v roku 2024 predstavovali takmer 40 percent celkového exportu.
Podľa aktuálnych prieskumov verejnej mienky podporuje obnovu rokovaní s EÚ 53% islandských občanov, zatiaľ čo 47% je proti. Prípadné členstvo Islandu by nemuselo priamo znamenať zrušenie jeho existujúceho systému rybolovných kvót, avšak ak by krajina vstúpila do EÚ, stratila by jednostrannú kontrolu nad reguláciou limít úlovkov a prístupom k rybolovným oblastiam.
Gunnarsdóttir jasne uviedla, že nebude podporovať dohodu, ktorá by nebola prospešná pre Island, pričom poukázala na fakt, že islandská kontrola nad rybolovom je zásadná pre ďalšie rokovania. Zároveň Európska komisia naznačila ochotu rokovať o osobitných podmienkach pre Island, avšak výnimka z praxí spoločnej rybárskej politiky by bola výrazne nezvyčajná.
Rokovania a možné členstvo Islandu by mohli mať tiež širší dopad na budúce dohody s inými rybárskymi krajinami, ako sú Nórsko a Británia, kde sa tieto otázky považujú za politicky citlivé. S blížiacim sa referendom a zintenzívnením diskusií sa otázka islandského členstva v EÚ znovu dostáva do centra pozornosti, pričom to môže mať významné strategické a ekonomické dôsledky pre celú Európu.