Počas protivládnych protestov v Tirane sa vyskytli potýčky s políciou.

K Marek
2 Min Read

Protesty v Tiraně: Násilie medzi opozíciou a políciou

V sobotu, 25. januára 2026, sa v hlavnom meste Albánska, Tirane, odohrali násilné stretávky medzi policajnými zložkami a demonštrantmi, ktorí vyjadrili svoj nesúhlas s premiérom Edim Ramom. Demonštranti obviňujú Ramu z korupcie a požadujú jeho odstúpenie. Tieto krvavé incidenty sa stali súčasťou dlhodobého napätia v krajine, kde sa často spomínajú organizovaný zločin a korupcia ako prekážky na ceste Albánska do Európskej únie.

Prípravou a organizovaním protestu bol poverený Salim Beriša, líder pravicovej Demokratickej strany, ktorý priviedol tisíce svojich priaznivcov pred budovu vlády. Beriša vyzval dav k prevratu, navrhujúc vznik dočasnej vlády, ktorá by zabezpečila uskutočnenie slobodných a spravodlivých volieb. Tento výkrik do tmy bol sprevádzaný dramatickými udalosťami, keď sa niektorí demonštranti pokúsili proraziť policajné barikády a na policajtov hádzali Molotovove koktaily.

Reakcia polície bola rýchla a rozhodná – použili slzotvorný plyn a vodné delá na rozohnanie davu. Podľa vyhlásenia bezpečnostných zložiek, aspoň desať policajtov utrpelo pri potýčkach ľahšie zranenia. Beriša zas tvrdí, že polícia zadržala 25 demonštrantov, čím sa situácia ešte viac vyhrotila. Pred sídlom svojej strany Beriša označil tieto protesty za „posledný kilometer k ukončeniu režimu Ediho Ramu“ a prisľúbil, že v boji za zmenu bude pokračovať.

Okrem Berišu, ktorý má svoju vlastnú históriu podozrení z korupcie, sa v albánskej politike už dlhšie vedú obviňovania z prepojenia politických strán na organizovaný zločin. Napríklad, v novembri bolo odvolané z funkcie Belindu Ballukuovú, podpredsedníčku vlády a ministerku pre infraštruktúru, po obvineniach z ovplyvňovania výberových konaní na verejné zákazky. Kým Ballukuová obvinenia odmieta, Rama jej suspendovanie označil za zasahovanie do autonómie vlády.

Konflikt medzi verejnosťou a vládou sa neustále vyostruje, pričom obidve hlavné politické strany sa vzájomne obviňujú. Takýto narastajúci tlak zo strany verejnosti i od opozície je výstražným signálom o destabilizujúcej situácii vo vnútri albánskeho politického systému, ktorý čelí vážnym výzvam v oblasti transparentnosti a správy vecí verejných. Organizovaný zločin a korupcia ostávajú pre Albánsko hlavným problémom v kontexte jeho snažení o integráciu do Európskej únie.

Share This Article